Archtung je občianske združenie založené v novembri 2013. Šesť mladých ľudí, ktorí sa spoznali na Fakulte Architektúry STU v Bratislave spojila chuť zlepšiť zaužívané veci a spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme. Vízie, ktoré chcú realizovať, majú za cieľ zvýšiť úroveň vnímania architektúry a zlepšiť jej komunikáciu s verejnosťou a tiež prepájať architektúru s inými žánrami a inšpirovať. Na projekte SOS KULTÚRA spolupracujú Dang The Anh, Adam Gajdoš, Juraj Izrael, Márk Mátis a Elena Šoltésová.

Daniel Horňák - Producent. Študent zvukového dizajnu VŠMU, niekoľko rokov pôsobí v profesionálnej zvukovej brandži v rámci eventov aj v rámci filmu. V minulosti sa podieľal na TV projektoch pre RTVS, MvSR či na víťaznom dokumentárnom filme z prostredia Afganistanu.

Róbert Slimák - Producent. Sedem rokov pôsobiaci v eventovej produkcii ako produkčný, stage designer, dramatrug či kreatívec s komerčnými spoluprácami pre klientov ako Alpro, ESET, Orange a ďalší... 


Už architekt Vladimír Dedeček tvrdil, že boj proti osudu môže človek urobiť len kultúrou. A tá, podľa jeho slov, vznikne len spoločenstvom. Autentická slovenská kultúra, ktorá už roky stojí skôr na zápale jej tvorcov než na koncepčnom prístupe vedenia štátu, dostáva však v posledných mesiacoch na Slovensku na frak.

Touto inštaláciou vyjadrujeme solidaritu všetkým ľuďom z kreatívnych odvetví a ich rodinám, ktorí boli ťažko zasiahnutí súčasnou krízou a nachádzajú sa v zložitej životnej situácií. Kvalita života týchto tisícok ľudských osudov v najbližších mesiacoch a rokoch závisí do veľkej miery od prijatia efektívnych opatrení zo strany vedenia štátu. Ide o varovný signál do všetkých smerov spoločnosti, ktorý má za cieľ vizuálne upútať pozornosť na jeden z pálčivých problémov, ktorého ignorovanie by mohlo značne nalomiť étos našej kultúrnej identity.

Ako malá krajina dokážeme práve umením a kultúrou prispieť do európskeho spoločenstva rovnakým dielom ako veľké štáty. Bez kultúry nie sme ničím, kultúra nie je iba akási nástenka na chodbe úradu, či milé vystúpenie na školskej besiedke. Je to krásna, tvorivá ľudská potreba, ktorá nás ako spoločnosť kultivuje, posúva ďalej ako jednotlivcov a robí nás lepšími, akými sme boli.

large_Enscape_2020-09-08-08-32-12.jpg

medium_Enscape_2020-09-08-08-32-12.jpg

small_Enscape_2020-09-08-08-32-12.jpg

thumbnail_Enscape_2020-09-08-08-32-12.jpg

Enscape_2020-09-08-08-32-12.jpg

Archtung & Róbert Slimák & Daniel Horňák

Výstava Dark Lightening prináša najnovšie diela vizuálnych umelcov Viktora Freša,
Mareka Kvetana a Martina Lukáča. Svetlo sa v nej stáva hlavným výrazovým prostriedkom,
hmotou formujúcou jednotlivé objekty v priestore, ktoré zjednocuje princíp hravej kompozície,
prvky vtipu a irónie a zdanlivo jednoduché skladanie tvarov, farieb a významov pop-punkovej estetiky.

Viktor Frešo ponúka svoju najnovšiu reflexiu svetelných objektov v sérii Untitled now part I. Predstavuje variáciu figurálneho uvažovania nad sochárstvom počas aktuálneho niekoľko mesačného autoportrétneho a dekadentného pandemického obdobia.
Spája princípy intuitívnej, dadaistickej objektovej koláže s geometriu a abstrakciu, z ktorej následne vznikajú veľmi konkrétne figurálne objekty plné ľahkosti, expresívneho gesta, výraznej farebnosti a humoru.

Marek Kvetan ukazuje subtílnejšiu podobu objektových kompozícií, kde konceptuálne zátišia zámerne narúša punková estetika káblov, neónov a mŕtvych múch. Prirodzene prepája osobné výpovede s chladnými technologickými postupmi, čím vytvára nové narácie a významy. V jeho práci je často prítomná téma prírody, každodennosti, kutilstva, ktorá je ďalej detailne významovo ale i materiálne spracovaná a dopovedaná novými sochárskymi postupmi a virtuálnym aspektom budúcnosti.

Martin Lukáč, predstaviteľ mladej maliarskej generácie sa dlhodobo vracia k rôznym spracovaniam portrétu Leonarda. Odkazuje nie len na ikonického Leonarda Da Vinciho ale aj na Ninja korytnačku zo seriálu Teenage Mutant Ninja Turtles, milovníka pizze a bojových umení. Profilový portrét odkazuje na dekoratívne maľby funkcionalizmu, najmä Bauhausu a profily Oskara Schlemmera. Expresívne zobrazenie symbolu popkultúry 90tych rokov je dnes povýšené na pomyselnom svetelnom piedestále bytového dekoru, či streetového objektu svetelnej reklamy veľkomesta.

Výstava vznikla v rámci festivalu Biela noc 2020 v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom, Košice Region Turizmus a Terra Incognita. 
Aktivity boli realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja.

large_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin.jpg

medium_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin.jpg

small_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin.jpg

thumbnail_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin.jpg

Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin.jpg

Viktor Frešo & Marek Kvetan & Martin Lukáč

Juraj Horňák

Juraj vyštudoval architektúru v Brne a v Bratislave. Po skončení školy pokračuje so svojou diplomovou prácou MestoCity, v ktorej sa venuje aktivácii verejného priestoru pomocou hravých a participatívnych aktivít. Fascinuje ho komplexnosť mesta a jeho zanedbané a zabudnuté priestory a s tým spojená téma času a dočasnoti.

 

Nora Jongen

Nora vyštudovala dizajn v holandskom Eindhovene. Po skončení školy sa venuje hlavne svojmu projektu Saiklik, v ktorom skúma cyklický a hormonálny život žien. S tým je úzko spojená téma času a prežívania času, čo ju inšpirovalo na vytvorenie kresliaceho objektu Sandwalker.

Drawing cart je pridodzené spojenie dvoch projektov: Jurajovho Shopping Cart Project, čo je súčasťou projektu MestoCity a Sandwalker od Nory. Shopping Cart Project skúma potenciál nákupného vozíka ako nástroja na aktivovanie verejného priestoru. Prostredníctvom rôznych upgradov môže vozík plniť viacero funkcií. Napríklad vytváranie dočasných kresieb pieskom alebo iným sypkým materiálom na chodník alebo podlahu ako to urobila Nora vo svojom Sandwalker projekte. V rámci Bielej noci je potenciál Kresliaceho vozíku (Drawing cart) ešte podporený a výsledkom je multimediálne priestorové dielo, ktorého spolutvorcovia sú aj samotní návštevníci.

large_DJI_0437.JPG

medium_DJI_0437.JPG

small_DJI_0437.JPG

thumbnail_DJI_0437.JPG

DJI_0437.JPG

Juraj Horňák & Nora Jongen

Stroon aka Dalibor Kocián je pulzujúcim elementom na slovenskej hudobnej scéne. Zasnenosť, kontemplácia, snaha o beztiažovosť, konceptualita vo vnútri jeho hudby je navonok pretavená cez modalitu, minimalizmus, rytmické štruktúry a synthové plochy. Svoje koncerty sa snaží vždy prispôsobiť miestu, času a divákom, preto v jeho setoch môže zaznieť jeho skoršia elektronika, akustické kompozície, dystopické improvizácie, solárne prelúdiá, ale aj jeho najnovšia tvorba.

BN Label je neoficiálne zoskupenie umelcov, svetelných dizajnérov, grafikov a programátorov, ktorí sú priamou alebo nepriamou súčasťou Bielej noci už od jej prvého ročníka v roku 2010. Tvoria ho ľudia, ktorí sa vďaka Bielej noci spoznali ako umelci či technici, a zistili, že vzájomnou spoluprácou dokážu tvoriť výnimočné veci. Hoci každý z nich pracuje samostatne na vlastných dielach a projektoch, v jednu noc ich spája láska a nadšenie pre Bielu noc, pre ktorú vytvárajú spoločné site-specific inštalácie mestu na mieru.

Martin Gabčo so silným zmyslom pre detail, estetikou, precíznosťou a láskou k hudbe využíva audiovizuálne zariadenia ako prostriedok na vytváranie atmosféry a prenos emócií k ľuďom.



Nielen názov Stroonovej skladby, ale aj jeho hudba zastrešuje výnimočnú site - specific inštaláciu, vyrobenú špeciálne pre Bielu noc a jedinečnú architektúru košickej Kunsthalle. Priestor bývalej plavárne sa znovu naplní vodou a prostredníctvom nových technológií prepojí jej hladinu s impozantnou architektúrou. Sto svetelných bodov vytvorí kinetickú sieť v dialógu s priestorom a vodnou hladinou. Geometria vyplní priestor medzi vodou a vzduchom a vy sa tak stanete súčasťou kinetického audiovizuálneho zážitku.  

Inštalacia vznikla v spolupráci s KVANT Production.

S podporou 365.bank.


large_Kunst11_0.jpg

medium_Kunst11_0.jpg

small_Kunst11_0.jpg

thumbnail_Kunst11_0.jpg

Kunst11_0.jpg

Martin Gabčo & Stroon 

Mário Birmon je  vizuálny umelec žijúci v Prahe. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Belas Arte Porto. V jeho portfóliu nájdete výstavy Medzi bielou a čiernou, Bratislava (2020), Hradby samoty, Rosice (ČR, 2018), SKULPTUR LAB, 4D Gallery, Galanta (2016) Rozmanitosť nutná, SNG (2014),  TAGS, Medium Gallery, Bratislava (2013)


Inštalácia predstavuje aktívne formujúcu sa planétu, ktorá je vo fáze svojho vzniku. Podľa geologických poznatkov, pri vzniku planéty dochádza k explóziám, ktoré sú zobrazené elektrickými výbojmi. Guľovitý tvar planéty je štylizovaný do polygónov – konkrétne do ikosahedralu (pravidelný dvadsaťsten), ktorý má osobitú významovú rovinu. Vyskytuje sa v prírode, napr. aj ako štrukurálna schéma pri spájaní sa vírusov. Idea diela vychádza zo spojitosti týchto dvoch nazeraní, z mikro a makro sveta zároveň. 
Nosným vizuálnym efektom sú elektrické výboje, vytvárajú ich paralyzéry upevnené na základnú konštrukciu. V prenesenom symbolickom význame nesie inštalácia aj ďalšie obsahy, ako zrodenie novej sily, mocnosti, ideológie, nových zákonov, revolúcie... V prítmí priestoru znie súvislá ambientná meditívna zvuková skladba, do ktorej sa v momentoch zapája ústredný objekt “planéty”, akoby zahral sólista. Tajomná atmosféra inštalácie diváka vťahuje do inej reality, blízkej k scéne zo sci-fi filmu, stáva sa však bezprostredným zážitkom.
 
Zvuková spolupráca: ONNN https://www.youtube.com/watch?v=GT81NCPihYA https://soundcloud.com/onnnn 

S podporou ESET.

large_birmon .jpg

medium_birmon .jpg

small_birmon .jpg

thumbnail_birmon .jpg

birmon .jpg

Mário Birmon 

Boris Vitázek je slovenský umelec, zaoberajúci sa projekčným mapovaním (mapping), interaktívnou inštaláciou, VR, zvukovým a herným dizajnom či divadelnou scénografiou. 

Videomapping založený na koncepte dualizmu. Balancuje medzi kozmologickým vnímaním dualizmu ako nekonečného zápasu dobra a zla, filozoficky sa snaží nazerať na problém medzi telom a mysľou. Projekcia figurálne pracuje s témou subjektívnych morálnych systémov. Varuje pred prehnanou istotou osobnej pravdy, ktorá môže ubližovať spoločnosti, či vplyvom nedostatku empatie a neschopnosťou vnímať svet viacerými morálnými systémami.


large_BorisVitazekUncanny.png

medium_BorisVitazekUncanny.png

small_BorisVitazekUncanny.png

thumbnail_BorisVitazekUncanny.png

BorisVitazekUncanny.png

Boris Vitázek

Nano VJ's je skupina vizuálnych umelcov, animátorov a VJ's špecializovaná na mapping 3D projektov, svetelné a interaktívne inštalácie, živé vystúpenia a fúzie VJ, nových médií a pouličného umenia. Skupinu založili v Košiciach pred 9 rokmi Vj Kubriel a Vj Betakarotén. Šimon Mészáros je tiež stálym členom skupiny.


Z výkladu sa stane  okno do meditatívnej krajiny a my sa zrazu ocitneme na ceste. Pomocou site specific svetelnej projekcie sa prenesieme na inú polguľu, kde sa za oknom mihá bájna krajina a ruch veľkomiest. Inštalácia môže byť metaforou bdelého snenia spolu s jej virtuálnymi cestujúcimi.


large_NanoVJs.png

medium_NanoVJs.png

small_NanoVJs.png

thumbnail_NanoVJs.png

NanoVJs.png

Nano VJ's

BN Label je neoficiálne zoskupenie umelcov, svetelných dizajnérov, grafikov a programátorov, ktorí sú priamou alebo nepriamou súčasťou Bielej noci už od jej prvého ročníka v roku 2010. Tvoria ho ľudia, ktorí sa vďaka Bielej noci spoznali ako umelci či technici, a zistili, že vzájomnou spoluprácou dokážu tvoriť výnimočné veci. Hoci každý z nich pracuje samostatne na vlastných dielach a projektoch, v jednu noc ich spája láska a nadšenie pre Bielu noc, pre ktorú vytvárajú spoločné site-specific inštalácie mestu na mieru. 


Občas sa nám môže zdať, že nebo nie je tak vysoko a že náš svet je iba prestupnou stanicou, hoci sa tieto dva svety vo fyzickej rovine nikdy nespoja. Možno však na začiatok stačí veriť, že raz sa s tými na druhej strane znovu uvidíme… 
Zatiaľ sa môžeme prejsť pod košickým digitálnym nebom, pomyselne sa dotknúť oblakov nad hlavou a pozdraviť tých, ktorých sa už dotknúť nemôžeme.

Venované ŠP.


large_bn_malacky_foto_jaroslav_novak-4.jpg

medium_bn_malacky_foto_jaroslav_novak-4.jpg

small_bn_malacky_foto_jaroslav_novak-4.jpg

thumbnail_bn_malacky_foto_jaroslav_novak-4.jpg

bn_malacky_foto_jaroslav_novak-4.jpg

BN Label


Marek Kvetan študoval na VUT v Brne na Katedre výtvarných umení a svoje štúdium ukončil na VŠVU v Bratislave na Katedre maľby. Slovenský multimediálny umelec bol jednou z výrazných postáv mladej generácie slovenského umenia 21.storočia a úspešne figuruje v širšom stredoeurópskom kontexte. Kvetan prináša post-konceptuálne postupy a preferuje kalkuláciu, pojmové myslenie a dvojité kódovanie. Svoje analytické spôsoby uvažovania premieta do rozličných médií – v poslednom období sa však sústreďuje predovšetkým na digitálne printy a na tvorbu jednotlivých objektov.


large_MarekKvetanKE.jpg

medium_MarekKvetanKE.jpg

small_MarekKvetanKE.jpg

thumbnail_MarekKvetanKE.jpg

MarekKvetanKE.jpg

Marek Kvetan

Viktor Frešo v rámci Bielej noci 2020 predstaví novú sériu svetelných objektov s názvom Untitled now part I. 
Frešo patrí medzi najvýraznejšie postavy súčasného umenia po roku 2000 v regióne bývalého Československa. Jeho práce a celkový prístup k umeniu patrí k veľmi netypickým, ale zároveň silne reflektujú spoločenskú a kultúrnu situáciu. Umelec vytvára rafinované koncepty a projekty, ktoré prezentuje ako zdanlivo jednoduché, uzatvorené umelecké diela ”Piece of art “. Často je vo svojich dielach kritický a agresívne vyjadruje pohŕdanie samotnou výtvarnou scénou a jej procesmi, no s podtónom ľahkosti, humoru a hry. Či už intervenuje do verejného priestoru, alebo vystavuje v galériách, dbá na to, aby z prevedenia bola poznať okamžitá tvorivá akcia - GESTO. 

large_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin (1).jpg

medium_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin (1).jpg

small_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin (1).jpg

thumbnail_Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin (1).jpg

Viktor Frešo, Marek Kvetan a Martin Lukáč_Dark Lightening_foto_Peter Uhrin (1).jpg

Viktor Frešo

Jakub Gavalier študoval v ateliéri APK+ na katedre intermedií VŠVU. Zaoberá  sa témami ako simulovaná realita, fraktálna geometria, transhumanizmus,  transformácie informácií či nájdené kompozície.
Pri svojej tvorbe využíva médiá naprieč celým senzorickým spektrom. Intermediálne kombinuje filozofiu, vedu a umenie.


1. zrodenie sveta
2. evolúcia/optimalizácia
3. efektívny kanonický svet
4. katastrofa/chaos  
5. zamrznutie
6. usporiadaný chaos
7. emergencia
8. zrod noveho sveta
 
Dve bytosti vstupujú v 3. časti príbehu do zdanlivo "dokonalého sveta" riadiaceho sa jednoduchými a jasnými pravidlami. Dovtedy osamelo putovali v svojej odlišnosti, až ich náhoda, katastrofa a chaos spoja dokopy. 
Svet na chvíľu zamrzne, zaspí a oni zostávajú jediní bdelí. Postupne prebúdzajú svet a stávajú sa súčasťou nového sveta - nového začiatku.. 
Príbeh je vyrozprávaný pohybom častíc, zanechávajúcich stopy po neohraničenej ploche, doplnený hudbou. Aj bez znalosti konkrétnych častí príbehu je dielo otvorené rôznorodému uchopeniu a náhľadu na príbeh.

S podporou NBS.

large_JakubGavaôier_zrod.png

medium_JakubGavaôier_zrod.png

small_JakubGavaôier_zrod.png

thumbnail_JakubGavaôier_zrod.png

JakubGavaôier_zrod.png

Jakub Gavalier 

Róbert Farkaš je autorom mnohých svetelných dizajnov a inštalácií, svoju púť za svetlom prešiel cez fotografiu, VJ-ing, koncertné svietenie, divadelný svetelný light design až k roxoru. Svetlu rozumie a využíva ho z hľadiska rôznych profesií. Rozumie jeho fyzikalite, účelu, ale tiež estetickej hodnote. Pre jeho práce je svetlo “kľúčovým materiálom”, ktorý dokáže formovať a ohýbať v intenciách jeho výpovede. 


V zeleni Mestského parku sa po zotmení objaví množina variácií jednoduchého geometrického útvaru. Obdĺžniky do svojich čiar prísne ohraničujú časti horizontálneho a vertikálneho priestoru. Naznačujú skladanie a rozkladanie urbanistickej krajiny cez jednoduché svetelné línie a dynamiku pohybu. Fragmenty a štrukrúry sa postupne spájajú do celkov v  okolitom prírodnom prostredí v pôsobivom kontraste s technológiou. Tak ako tóny ambientnej hudby rozkladajú a ohraničujú zvuk a zároveň opäť splývajú v novej melódii, aj jednotlivé výrezy krajiny zanikajú a opäť povstávajú do abstraktnej architektonickej štruktúry. 


large_RobertFarkašFragmentacia.jpg

medium_RobertFarkašFragmentacia.jpg

small_RobertFarkašFragmentacia.jpg

thumbnail_RobertFarkašFragmentacia.jpg

RobertFarkašFragmentacia.jpg

 Róbert Farkaš

Alex Zelina sa popri VŠVU sa začal venovať video-artu, v ktorom získal niekoľko medzinárodných ocenení a účasť na najprestížnejších súťažiach v USA, Japonsku, Berlíne, Francúzsku atď. Neskôr svoje skúsenosti spojil a začal sa venovať video-artu v divadle. Najma s pohybovým divadlom Debris Company, s ktorými vytvoril diela ako: WOW !, Epic, Job atď. V posledných rokoch sa venuje prevažne rastlinnému dizajnu, v ktorom vytvára od malých diorám až po veľké galériine inštalácie, ako je jeho posledná práca Glitch.

Radovan Dranga sa vo svojej tvorbe venuje primárne divadelnej fotografii, ktorú posúva za hranice dokumentu. V roku 2018 vyhral študentskú cenu na Bienále divadelnej fotografie, v súčasnosti spolupracuje so slovenskými (Slovenské národné divadlo, Aréna, Divadlo Pôtoň, Štúdio 12, Stoka) aj zahraničnými divadlami (NT Gent a CAMPO). Vo svojej voľnej tvorbe pracuje s estetikou káblov, z ktorých vytvára sochy a následne fotografie. Svoju tvorbu predstavil na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí.


Kde sa príroda môže ocitnúť dlho po tom, ako tu my už nebudeme?  Čo bolo kedysi mýtom, stáva sa realitou. Svet tvorený pozostatkami ľudskej technológie, na ktoré sa príroda adaptovala, v záujme jej prežitia. Waxworm je húsenica, z ktorej vyrastie moľa, patriaca do čeľade Pyralidae. Je to hmyz, ktorý požiera plastový odpad. Waxworm je príkladom toho, aká je príroda silná. Vízia prírody budúcnosti, ktorá je z istej časti tvorená zo zvyšku výdobytkov techniky. Projekt reflektuje skutočnosť, že príroda vždy prežije, a ak chce ľudstvo prežiť tiež, musí sa jej prispôsobiť. Príroda sa totiž prispôsobí vždy. 


large_dranga.jpg

medium_dranga.jpg

small_dranga.jpg

thumbnail_dranga.jpg

dranga.jpg

Radovan Dranga & Alex Zelina


Boris Vaitovič študoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, neskôr na Fakulte umení TU v Košiciach, Akadémii výtvarných umení v Prahe a postgraduálne štúdium ukončil na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pôsobí aj ako pedagóg na Fakulte umení TU v Košiciach. Autor je verejnosti známy svojimi intermediálnymi inštaláciami, prezentovanými na umeleckých podujatiach Biela noc, Návrat vody do mesta, či viacerými exponátmi v košickom Steelparku. Medzi úspešné projekty patrí prezentácia interaktívnej audiovizuálnej inštalácie prezentovanej na Európskej noci výskumníkov v Bruseli i projekt realizovaný v spolupráci s Oddelením fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie zastrešeným organizáciou Creative Industry Košice.


Komorná svetelná performance, v ktorej sa prebytočné teplo prchajúce do atmosféry, premení na svetielko. Výstava prezentuje výtvarné multimediálne projekty so sociálnym, ekologickým a hlavne relativizujúcim podtextom. Ukázať neviditeľné, spomaliť rýchle, zväčšiť malé či sprítomniť prchavé, ale hlavne spochybniť naše istoty sú úlohy, ktoré napĺňajú vystavené práce.


large_vajtovicPrchavesvetielko.jpg

medium_vajtovicPrchavesvetielko.jpg

small_vajtovicPrchavesvetielko.jpg

thumbnail_vajtovicPrchavesvetielko.jpg

vajtovicPrchavesvetielko.jpg

Boris Vaitovič


András Cséfalvay je vizuálny umelec, vytvára príbehy, inštalácie, videá s použitím digitálnych technológií.  Venuje sa vzťahu kultúry a technológií,  politickým a etickým aspektom „načúvania“ nedominantným hlasom, interpretáciám sveta. Zaujíma sa o ne-antropocentrické naratívy vo filozofii a prírodných vedách.  


Väčšina súčasných kríz, klimatická kríza aj vírusová pandémia, sčasti podnecuje obavy z otázok smrti a vyhynutia. Príbeh dromeosaurov sa snaží obnoviť nádej pri hľadaní budúcnosti. Rastúce perie plnilo pre raných dinosaurov iný účel než schopnosť lietať. Tá však pravdepodobne neskôr zabránila niektorým druhom dinosaurov vyhynúť, aby sa z nich neskôr vyvinuli vtáky. Ani my, ľudia, nemáme prístup k celému obrazu našich príbehov, pričom náš koniec sa zdá byť nevyhnutný. Paralela s dinosaurami ukazuje určitú cestu. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali neustálou údržbou, je potrebné vyhľadávať dostupné systémy, technológiu a zdroje, a "zneužívať" ich radikálnymi, nápaditými spôsobmi. Je nevyhnutné na seba nazerať aj cez perspektívu, že sme súčasťou väčších evolučných procesov.


large_AndrasFlight to the Sun (1).jpg

medium_AndrasFlight to the Sun (1).jpg

small_AndrasFlight to the Sun (1).jpg

thumbnail_AndrasFlight to the Sun (1).jpg

AndrasFlight to the Sun (1).jpg

András Cséfalvay

Laco Teren (1960, Bratislava) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave odbor reštaurovanie. Je výraznou osobnosťou generácie osemdesiatych rokov a radí sa medzi maliarov, ktorí nadviazali na postmoderný prúd neoexpresionistickej maľby.
Začiatkom 90. rokov absolvoval štipendijný pobyt na BINZ 39 v Zürichu a v roku 2004 bol hosťujúcim profesorom na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. V rokoch 2003 – 2013 pracoval pre Nadáciu TRANZIT v Bratislave zameranú na podporu súčasného umenia. S projektom Traja z pekného páru spolu s Ivanom Csudaiom a Stanislavom Divišom sa zúčastnil 26. bienále v São Paule. Je zastúpený vo viacerých zbierkach doma i v zahraničí.


“Pramicou so starým rybárom a mojím otcom sa plavíme labyrintom dunajských ramien, tunelom vytvoreným korunami lužného lesa. Vyplávame na otvorenú plochu tvoriacu jazero na zaplavenej lúke. V strede plytkého jazera je štrkový ostrov, vynárajúci sa z vody ako chrbát bielej veľryby. Na jeho hrebeni vyrastajú z trávy veľké biele hríby - vatovce, vyzerajú ako hlavy starovekých kráľov. Duchovia minulosti aj budúcnosti - dve z hláv - Rotten a Lydon.”


large_LacoTeren_RottenaLydon.JPG

medium_LacoTeren_RottenaLydon.JPG

small_LacoTeren_RottenaLydon.JPG

thumbnail_LacoTeren_RottenaLydon.JPG

LacoTeren_RottenaLydon.JPG

Laco Teren

Anetta Mona Chişa (*1975) & Lucia Tkáčová (*1977)  spolupracujú ako dvojica  už takmer dvadsať rokov. Vyjadrujú svoj feministický skepticizmus narúšajúci povrch súčasnosti, odhaľujúc v jeho hĺbke pôsobenie kapitalistickej moci a spochybňujú jeho účinky na umeleckú tvorbu a spoločnosť, ako ju poznáme. Ich diskurzívna činnosť, ktorá je vizuálna aj teoretická, nekončí pri utopickom sne o spojení života a umenia, ale otvára možnosť uvažovať o koncepte umenia a života inak. 
                                                   (http://artbase.kunsthallebratislava.sk)


Symbol zdvihnutej päste má rôznych historických epochách množstvo významov. Od občianskej neposlušnosti, odporu, cez vzburu, vzdor, spoločenské revolúcie až po rodový zápas vidíme, ako sa päsť stáva samostatnou a autonómnou – nezávislou od tela, oddelenou od mysle či srdca. 
Päsť bez tela naznačuje telo bez ruky, symbol päste udeľuje zvyšku tela neviditeľnosť, nepotrebnosť, strašidelnosť. Päsť má svoje vlastné vedomie, snaží sa vlákať hlavu aj telo do zápalu boja. Zaťatá päsť nemyslí, necíti, nezasahuje. Predstavuje kladivo, ktoré rozbíja zrkadlo reality.
Každopádne sme sa stratili predstavuje ikonický obraz zdvihnutej päste v rozšírenom význame márnosti. Stáva sa skôr symptomatickou a krehkou reprezentáciou ako radikálnym nástrojom transformácie. Je vyhodený do balónu, do nadrozmernej boxerskej rukavice - ruky v ruke "Queen Kong", ktorá je uväznená vo vitrínach a galériách. Uväznená medzi stenami drží päsť ako rukojemníka v inštitúcii, kde sa stáva uzavretou a neslobodnou.
Nafúknutá socha pripomína objekt vyrobený pre masové pobavenie, naznačuje nešťastnú karmu revolúcií a ich predurčenie stať sa zábavnou a dobre sa predávajúcou a vypredanou atrakciou. 


large_AnettaMonaChisa.jpg

medium_AnettaMonaChisa.jpg

small_AnettaMonaChisa.jpg

thumbnail_AnettaMonaChisa.jpg

AnettaMonaChisa.jpg

Anetta Mona Chisa  & Lucia Tkáčová

Ariadna Vendelová pochádza z Košíc, kde žije a pôsobí. Venuje sa vzdušnému tancu ako jednému zo žánrov nového cirkusu, a tiež intuitívnemu tancu, joge a rôznym formám pohybového umenia. Ako performerka, choreografka a lektorka pôsobí pod osobnou platformou ARIADNINA NIŤ. Vedie workshopy doma i v zahraničí. 


Tanečno-pohybová performance Single performance 1 zasadzuje skupinu tiel do verejného priestoru, kde pohyb mapujúci architektúru, kontinuálne putuje po periférii pozornosti. Telá objímajú telesá budov a inverzne sú objímané budovami. V dobe, kedy strach z ľudského tela vo verejnom priestore vzbudzuje pnutie a tieseň, zameriavame svoju pozornosť na slasť zo vzájomnosti, humánnosti, telesnosti a blízkosti. V spomalení nachádzame zmysel pre detail, a vyzývame k zamysleniu sa nad povahou dnešnej rýchlej, instantnej kultúry života. Hra s časom, telo v časopriestore, sila vlastnej osi. Stred, kruh, kontinuum. Priestor, pnutie, tanec.
Koncept a choreografia: Ariadna Vendelová
Choreografická spolupráca: Brandy Leary, Anandam Dancetheater (Canada)

large_AriadnaVendelova.jpg

medium_AriadnaVendelova.jpg

small_AriadnaVendelova.jpg

thumbnail_AriadnaVendelova.jpg

AriadnaVendelova.jpg

Ariadna Vendelová a kolektív

Nina A. Šošková (1983) je výtvarníčka, sochárka a stojí za značkou “suvenir _ contemporary art & craft”. V rámci jej umeleckej tvorby vytvára site-specific inštalácie, zúčastňuje sa public art festivalov a umeleckých rezidencií. Je autorkou viacerých publikácií k téme „public art“, ako aj k téme „contemporary art&craft“. V rámci svojej tvorby vo verejnom priestore vytvára jemné zásahy - inštalácie, snaží pozorne vnímať krajinu a upriamuje pozornosť na podnety, ktoré v nej ďalej rozohráva. Inklinuje aj k ľudovej architektúre a kultúre. Miluje rodičovskú chalupu v Čičmanoch, kde vyrastala, a rada sa do nej vracia. Má rodinu a žije v Bratislave.


A je tu opäť. Jej fyzická krehkosť. Jemnosť. Zraniteľnosť. Hra svetla a tieňa. Ľahkosť. Čistota. Nadpozemskosť. Tajomstvo života a smrti. Oblý tvar, svetlo a biela farba. Kontrasty malých a veľkých objemov, vnútorných a vonkajších priestorov. Kontrasty, ktoré sú charakteristickými pre tvorbu výnimočnej slovenskej sochárky, M. Bartuzsovej (1936–1996).
„Autorka odkazuje na tvorbu Márie Bartuszovej a jej snahu implementovať umenie priamo do verejného priestoru, na vidiek či do prírody. Ako raz Mária Bartuszová povedala: “Snažím sa organicky prepojiť svoju prácu s prácou prírody.“

Nina Šošková vytvára site-specific inštaláciu na rozhraní sochy a a svetelného objektu. Pomocou jemných, čistých, bielych organických tvarov upriamuje pozornosť na živý organizmus a jeho krehký objem vo verejnom priestore. Na strom implementuje biomorfné tvary v podobe čistých gulí, ktoré sú ovplyvnené bielym svetlom. Vytvára “STROM PRE MÁRIU BARTUSZOVÚ” ako spomienku na dielo “STROM” ktoré bolo realizované v jej záhrade v roku 1987. 


large_Šoškovábartuszova.jpg

medium_Šoškovábartuszova.jpg

small_Šoškovábartuszova.jpg

thumbnail_Šoškovábartuszova.jpg

Šoškovábartuszova.jpg

Nina A. Šošková

Škola umeleckého priemyslu, Jakobyho 15 Košice pôsobí 50 rokov na poli umeleckého vzdelávania mladých ľudí. Počas svojho pôsobenia prešla mnohými transformáciami od klasického umenia až po moderné formy umeleckej tvorby. Školu navštevuje viac ako 300 žiakov v 11 odboroch pod vedením renomovaných umelcov. 


Biela noc rada vytvára dialóg a spolupracuje aj s nastupujúcou generáciou umelcov, preto sa tešíme, že tento rok sa jej súčasťou stanú aj študenti a pedagógovia Školy umeleckého priemyslu. 

V piatok večer od ôsmej do polnoci na vás čaká Relax Galaxy, ktorú vytvorili žiaci ŠUP v spolupráci so žiakmi SPŠE. 
Chcete sa stať súčasťou živej maľby a zistiť , “Kto je na druhej strane?” Od 22:00 môžete participovať na rovnomennej performance Radoslava Repického, ktorý vám ju pomocou plexi tabule a reflexných fixiek predvedie. Nechajte sa “obkresliť”!

V sobotu sa stanete súčasťou workshopu animovanej tvorby, počas ktorého si môžete vyskúšať clay animáciu, stop - motion animáciu s použitím plastelíny. Zažijete aj grafický duel, ktorý prepojí umenie a akčnú maľbu pod taktovkou Noémi Ráczovej.

V nedeľu vám odbor animovanej tvorby “V ešte bližšom stretnutí”  predvedie ukážku naratívneho mappingu na fyzický objekt. Projekciu zastrešia vizuálni umelci Tomáš Čepek a Martin Kolčák.
Uvidíte tiež interaktívnu inštaláciu Juliána Bosáka “Je tam niekto?” s využitím puredata programu a mikrofónu. 

Šaty utkané z jahodovej peny to nebudú, ale “Veľké biele” budú z papiera. Žiačky z odboru odevného dizajnu pod vedením Štefánie Gajdošovej predvedú svadobnú parádu v netradičnom spracovaní. 


large_SUP_KE.jpg

medium_SUP_KE.jpg

small_SUP_KE.jpg

thumbnail_SUP_KE.jpg

SUP_KE.jpg

ŠUP Košice


Veronika Kocourková je režisérka, animátorka, ilustrátorka a polovička produkčného štúdia Super film, ktoré sa venuje najmä produkcii animovaných filmov pre deti a mládež, edukačným formátom a debutantským filmom. Je autorkou autobiografického komixu Superkomix (2015). V súčasnosti aktívne pracuje na dokončení animovaného seriálu Tresky Plesky, ktorý vzniká v spolupráci s RTVS.


Preneste sa počas Bielej Noci do džungle! Na dobrodružnú cestu vás cez festivalový víkend pozve Veronika Kocourková spolu s postavičkami z jej autorského kresleného seriálu Tresky Plesky. V ňom reportérka Kata Strofová v trinástich častiach prináša divákom najnovšie správy z tých najnebezpečnejších oblastí: z epicentra lavíny, zosuvov pôdy či hrozivej cunami. Deti aj ich zvedaví rodičia sa tak bez námahy učia o prírodných javoch, vždy zábavným a zrozumiteľným spôsobom. Na fasádu obchodného domu Urban v Košiciach vám Kata s Veronikou premietnu farebné dobrodružstvo, inšpirované výtvarnosťou seriálu a nástrahami džungle.


large_VeronikaKocourkovaTRESKY_PLESKY-5 (1).JPG

medium_VeronikaKocourkovaTRESKY_PLESKY-5 (1).JPG

small_VeronikaKocourkovaTRESKY_PLESKY-5 (1).JPG

thumbnail_VeronikaKocourkovaTRESKY_PLESKY-5 (1).JPG

VeronikaKocourkovaTRESKY_PLESKY-5 (1).JPG

Veronika Kocourková 

Eva Čarnoká absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Študovala v ateliéri doc. Vojtecha Kolenčíka. Tvorí prevažne v oblasti grafického experimentu, objektu, inštalácie, light-artu a junk-artu. Venuje sa voľnej výtvarnej tvorbe, galerijnej pedagogike a vyučovaniu umeleckých predmetov na ŠUP v Košiciach. Zaujíma ju artefiletika, ako lektor realizuje výtvarné animácie a workshopy. Zúčastnila sa mnohých umeleckých sympózií, individuálnych a kolektívnych výstav na Slovensku a v zahraničí (Poľsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Francúzsko, Litva, Rumunsko, Španielsko).



Inštaláciu tvoria sudy s rozetovými oknami, cez ktoré preniká svetlo a šíri sa zvuk praskajúceho ohňa. Oheň môže mať viacero interpretačných rovín. Môže byť pietnou spomienkou na nedávne požiare v katedrále Notre-Dame a v katedrále sv. Petra a Pavla v Nantes vo Francúzsku. Oheň je tiež znakom nadprirodzených síl a odpradávna ľudí spája. Je symbolom kmeňového a komunitného spôsobu života, je svetlom v tme a zdrojom tepla v zime. Impulzom je starodávny filozofický text Smaragdovej tabule. Citát z nej hovorí: „...to, čo je dolu, je ako to, čo je hore a to, čo je hore, je ako to, čo je dolu, aby dokonané boli divy jednej veci.“  Myšlienky tajomného textu, ktorý prekladal známy fyzik Isaac Newton a ktorým sa inšpirovali mnohí alchymisti, ale aj slávny umelec Salvador Dalí, sú stále aktuálne. Svetelná inštalácia je na spustnutom cintoríne v blízkosti väznice. Miesto má cez deň silnú a v noci temnú atmosféru. 


large_Kruzba2.jpg

medium_Kruzba2.jpg

small_Kruzba2.jpg

thumbnail_Kruzba2.jpg

Kruzba2.jpg

Eva Čarnoká

Projekt Kanreca Sakula predstavuje abstraktné fantastické a zmeravené svety pretavené do konkrétnych svetelných a kinetických objektov. Svetantasti je známe miesto na neznámej planéte, ktorú autor nechá vytvoriť i zaniknúť špeciálne len pre Bielu noc 2020.

large_karnec.jpg

medium_karnec.jpg

small_karnec.jpg

thumbnail_karnec.jpg

karnec.jpg

Kanrec Sakul

Michaela Chmelíčková je grafická dizajnérka a ilustrátorka z Bratislavy, V rámci diplomovej práce ako jedna z priekopníčok priniesla na Slovensko myšlienku pop-up shopov – malých dizajnových obchodíkov s originálnou identitou, ktoré sa na chvíľu objavia na nečakanom mieste a potom opäť zmiznú, aby mohli prekvapiť niekde inde. Všestranná dizajnérka kreslí komiksy, vymýšľa dizajn tričiek, navrhuje plagáty a logá, svojimi vizuálnymi projekciami dotvára atmosféru hudobných podujatí.



Čo všetko areál Kulturparku ponúka? Prechádzku po parku, kávička v Pape, výstavy, koncerty, stretnutia s kamarátmi? Pokojné miesto na prácu, aktívny oddych, čítanie kníh pre najmenších a vedecký výskum v Steelparku? To je len pár aktivít, ktoré môžete v tomto areáli vidieť a zažiť. Grafická dizajnérka Michaela Chmelíčková ich vizuálne spracovala a zaznamenala pomocou minimalistickej farebnej linky vo forme nadrozmerných "pohľadníc" na vstupnej stene budovy Bravo. 
Príďte sa odfotiť!


medium_MichaelaChmelickova.jpg

small_MichaelaChmelickova.jpg

thumbnail_MichaelaChmelickova.jpg

MichaelaChmelickova.jpg

Michaela Chmelíčková

Boris Vaitovič študoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, neskôr na Fakulte umení TU v Košiciach, Akadémii výtvarných umení v Prahe a postgraduálne štúdium ukončil na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pôsobí aj ako pedagóg na Fakulte umení TU v Košiciach. Autor je verejnosti známy svojimi intermediálnymi inštaláciami, prezentovanými na umeleckých podujatiach Biela noc, Návrat vody do mesta, či viacerými exponátmi v košickom Steelparku. Medzi úspešné projekty patrí prezentácia interaktívnej audiovizuálnej inštalácie prezentovanej na Európskej noci výskumníkov v Bruseli i projekt realizovaný v spolupráci s Oddelením fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie zastrešeným organizáciou Creative Industry Košice.


Na nočnej oblohe sa ukáže svietiaci obrazec, ktoré ho jas a pohyby sa generujú na základe intenzity vetra. Šarkan patrí k ekologicky inšpirovaným objektom, ktoré využívajú prirodzené prostredie a sám si vyrába vlastnú elektrickú energiu. Okrem toho že nás poteší svojim svetelným tancom v oblakoch, po pristátí si s ním môžeme napríklad dobiť mobilný telefón, pretože prebytočnú energiu si ukladá do malej batérie.


large_vaitovicŠarkan.jpg

medium_vaitovicŠarkan.jpg

small_vaitovicŠarkan.jpg

thumbnail_vaitovicŠarkan.jpg

vaitovicŠarkan.jpg

Džumelec (Erik Sikora) sa ako vizuálny umelec a učiteľ venuje džavotu a šťavnatosti v umení. Je tiež držiteľom Ceny Oskára Čepana 2019. Má doma štyri deti a ako pesničkár dokumentuje ich zážitky, nápady a hry. Dozvedáme sa, kedy sa nosia ozimovačky namiesto otepľovačiek, alebo kam miznú chvosty žubrienok, či prečo sa menia salamandry na salamandraky. Džumelcove texty sú okrem slovných hračiek plné dokumentaristického zachytávania detského jazyka bez prikrášľovania a niekedy aj bez rýmovania, čím vzniká autentická rodinná kronika.


Biela noc je v prvom rade pastvou pre oči, no na svoje si prídu aj uši našich najmenších (či večných detí.) Džumelec si nahráva pesničky podomácky vo vymolitanovanej garáži – po večeroch, po rozprávke na dobrú noc. Na koncerte je tento jednočlenný hudobný projekt okrem hrania na gitaru sprevádzaný elektronickými samplami alebo slučkami. Všetko vzniká naživo, stiera sa hranica medzi pódiom a obecenstvom, deti si môžu schuti zatancovať na pódiu, vyskúšať si mikrofón, vznikajú improvizované pesničky na témy, aké si deti vyberú. Koncert je na hranici so spontánnym workshopom hudby pre deti.
