Dorota Sadovská (SK) je známa výtvarníčka, od ktorej poznáme žlté obrazy svätých, šaty zo živej trávy, autorský časopis SADO, zahalenú vežu viedenského Ringturmu aj mozaiku na sídlisku v Dúbravke, priestorový objekt vytvorený z jej malieb, interaktívnu inštaláciu robotických Sadobotov alebo fotografie fragmentov ľudského tela poskladaných do nových príbehov.
Vo videoinštalácii Dážď slovenskej výtvarníčky Doroty Sadovskej padajú namiesto kvapiek vody ľudské prsty. Symbolizujú našu schopnosť cítiť, hmatať, dotýkať sa a meniť svet vôkol seba. Autorka monumentálnymi vizuálmi premietanými na fasádu povestnej košickej budovy odkazuje na krehkú prítomnosť živého človeka v mestskej zástavbe. Videom zároveň pripomína, že architektúra bola postavená pre ľudí, nie naopak. Videoinštalácia mala premiéru v roku 2020 na známej multimediálnej fasáde EP7 v Paríži a návštevníci Bielej noci sa na ňu môžu tešiť každý festivalový večer po zotmení na bočnej fasáde obchodného domu Urban.
Technická podpora: Jakub Pišek, Emma Zahradníková